Portál:Astronómia

Astronómia je veda zaoberajúca sa pozorovaním a objasňovaním udalostí odohrávajúcich sa mimo Zeme a jej atmosféry. Študuje pôvod, vývoj, fyzikálne a chemické vlastnosti objektov, ktoré možno pozorovať na oblohe a sú mimo Zeme, ako aj s nimi súvisiace procesy.

Slovo astronómia, etymologicky znamená „zákon hviezd,“ (z gréčtiny: αστρονομία = άστρον, ástro - hviezda + νόμος, nómos - zákon). Je jednou z mála vied, kde aj amatéri môžu zohrať významnú úlohu, predovšetkým pri objavoch a monitorovaní prechodných javov. Astronómia by sa nemala zamieňať s astrológiou.

• 1797 - narodil sa Wilhelm Beer, nemecký bankár a amatérsky astronóm
• 1958 - Sputnik 1 zhorel v atmosfére Zeme (bol vypustený 4. októbra 1957).
• 2004 - sonda Spirit o 04:35 UTC úspešne pristála ma Marse.

ďalšie výročia...

Mesiac s veľkým začiatočným písmenom označuje vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme. Je jej jediným prirodzeným satelitom. Nemá iné formálne meno ako "Mesiac", aj keď sa občas nazýva Luna (latinský výraz pre "mesiac"), aby bol odlíšený od bežných "mesiacov". Jeho symbolom je kosák (Unicode: ☾). Okrem slova lunárny sa k odkazu na Mesiac používa aj kmeň selen- (podľa gréckej bohyne Mesiaca Seléné) (selenocentrický, Seleniti, atď.).

Zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri udržiavaní rotácie Zeme v určitých medziach, a tým aj pri striedaní ročných období na Zemi, a ďalej pri tvorení prílivu a odlivu na Zemi.

Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom na Zemou je 384 403 km. Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov. V roku 1969 pristáli Neil Armstrong a Buzz Aldrin ako prví ľudia na Mesiaci.

• Astronómia: Astrofyzika - Kozmológia - Slnečná sústava - Astronómovia - Súhvezdia

• Astronomické objekty: Zoznamy - Galaxie - Hmloviny - Hviezdokopy - Planéty - Planétky - Kométy - Hviezdy - Kvazary - Čierne diery

• Astronomické prístroje: ďalekohľady - rádioteleskopy - observatóriá

• Astronómia: Astrometria - Nebeská mechanika - Astrofyzika - Kozmológia - Kozmogónia - Vznik hviezdy

• Astronomické objekty: Vesmír - Kvazar - Galaxia - Čierna diera - Hmlovina - Hviezdokopa - Medzihviezdna hmota - Hviezda - Pulzar - Planéta - Mesiac - Planétka - Asteroid - Kométa

• Planéty: Merkúr - Venuša - Zem - Mars - Jupiter - Saturn - Urán - Neptún

• Mliečna dráha: Slnečná sústava - Slnko - Zem - Mesiac

• Hviezdy: Tradičné názvy - Hviezdy podľa súhvezdí - Najjasnejšie hviezdy - Najbližšie hviezdy - Najbližšie jasné hviezdy - Najväčšie hviezdy - Najmenšie hviezdy - Najťažšie hviezdy - Najmenšie hviezdy - Hviezdy s planétami - Premenné hviezdy - Polopravidelné premenné - Pulzary

• Súhvezdia: Súhvezdia podľa rozlohy - Hviezdy podľa súhvezdí

• Galaxie: Najbližšie galaxie - Skupiny a kopy galaxií - Kvazary

• Planétky: 1-250 - 251-500 - 501-750 - 751-1000 - ...

• Kométy: Periodické kométy - Neperiodické kométy - Meteorické roje

• Astronomické katalógy: Messierove objekty - NGC objekty (1-250 - 251-500 - 501-750 - 751-1000 - 1001-1250 - 1251-1500 - 1501-1750 - 751-1000 - ...) - IC objekty (1-250 - 251-500 - 501-750 - 751-1000 - ...)

• Astronómovia - Astrofyzici
• Automaticky generovaný zoznam všetkých astročlánkov

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji astronómie na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

• Eryn Blaireová
• Liso
• mo-Slimy

• ...v hmlovine Orión bolo nájdených až 2 300 práve vznikajúcich hviezd?
• ...meno najjasnejšej hviezdy oblohy Sírius pochádza z gréckeho seirios, „žiarivý“?
• ...prvá planéta obiehajúca inú plazmovú hviezdu ako Slnko bola objavená až v roku 1995?
• ...známa dvojhviezda Mizar je v skutočnosti minimálne šesťnásobná hviezda?
• ...Mliečna cesta je druhá najväčšia spomedzi asi tridsiatich galaxií tvoriacich Miestnu skupinu galaxií?
• ...najbližšiu hviezdu k nášmu Slnku Proximu Centauri poznáme len od roku 1915?
• ...v roku 1974 bola pri otvorení rádioteleskopu Arecibo v Portoriku odoslaná rádiová správa smerom k hviezdokope Herkules pre prípadné mimozemské civilizácie?
• ...Plejády boli v minulosti samostatné súhvezdie?

• 3. január: Nastalo maximum meteorického roja Kvadrantíd. Roj má veľmi vysokú hodinovú frekvenciu, ktorá dosahuje až 120 meteorov za hodinu. Okamih maxima je predpovedaný na 13:50 SEČ. Roj však možno pozorovať od 1. do 5. januára.astro.cz

• 19. december: Po dvojtýždňovej prestávke nadviazali marťanské vozítka Spirit a Opportunity opäť kontakt so Zemou. Komunikácia bola prerušená kvôli konjunkcii Marsu so Slnkom.spaceprobes.kosmo.cz

• 15. december: Podľa nových snímok Saturnovho mesiaca Enceladus zo sondy Cassini sa niektoré terénne útvary na Encelade pohybujú. Prehliadky najnovších snímok ukázali, že veľké časti povrchu sa posunuli jedným smerom. Ide o neobvyklý prejav tektonickej aktivity, ktorý naznačuje, že pod povrchom Encelada sa nachádza oceán kvapalnej vody.ciclops.org

• 13. decemeber: Kométa 96P/Machholz má úplne iné chemické zloženie ako 150 ďalších komét, s ktorými bola porovnávaná. V jej kome je veľmi výrazný deficit uhlíka a uhlíkatých zlúčenín. Dôvod tohto deficitu nie je známy, ale môže naznačovať, že kométa vznikala vo vzdialenejších a chemicky odlišnejších častiach slnečnej sústavy ako ostatné kométy, či dokonca mimo nej. Ďalšie možné vysvetlenie je zmena chemického zloženia kométy v dôsledku jej častých a tesných priblížení k Slnku.komety.cz

• 11. december: Zariadenie SMA (Smithsonian´s Submillimeter Array) zaregistrovalo prúd molekúl oxidu uhoľnatého šíriaci sa od hnedého trpaslíka s označením ISO-Oph 102. Tento objav naznačil, že hnedí trpaslíci vznikajú podobným spôsobom ako hviezdy. Molekuly odlietajúc do priestoru boli dovtedy známe len u tvoriacich sa hviezd.spaceprobes.kosmo.cz

• 8. december: Výskumný tím univerzity v Aarhuse (Dánsko) postavil skúšobnú komoru, v ktorej dokáže napodobniť podmienky panujúce na Marse. Univerzita zatiaľ publikovala výsledky štúdia vzoriek piesku, na ktorých skúšala vytvoriť tepelné podmienky ako na povrchu Marsu. Výskum sa týka otázky, či môže pri súčasných podmienkach primitívny život na Marse prežiť.spaceprobes.kosmo.cz

• 7. december: Dráha čínskej mesačnej sondy Chang'e 1 bola dvoma zážihmi korekčného motoru znížená na približne 100 km.space.40

• 1. december: Venuša, Jupiter a Mesiac boli v konjunkcii, pričom minimálna vzájomná uhlová vzdialenosť planét predstavovala asi 2° a Mesiac sa k planétam priblížil len na 1°. Išlo o pozoruhodné priblíženie troch v súčasnosti najjasnejších zdrojov svetla na oblohe (s výnimkou Slnka). Mesiac mal fázu dorastajúceho kosáčika. Táto trojica telies bola viditeľná nad západným bodom obzoru hneď po zotmení, Venušu a Jupiter možno nad západným obzorom ešte stále pozorovať.

• 28. november: Na základe údajov zo sondy Cassini vedci došli k záveru, že pod povrchom Saturnovho mesiaca Enceladus by mohli byť veľké zásoby vody. Toto tvrdenie by mnohlo vysvetliť pozorovania zvláštnych mrakov, ktoré tryskajú z povrchu mesiaca. Vodné a ľadové častice vytvárajúce mraky by mohli tryskať cez prieduchy vedúce do pravdepodobne tekutého a teplého vnútra Encelada. spaceprobes.kosmo.cz

• 25. november: Tím astronómov objavil prostredníctvom teleskopu VLT obriu extrasolárnu planétu. Planéta obieha hviezdu Beta Pictoris, ktorá je už dlho známa svojim protoplanetárnym diskom, vo vzdialenosti asi osemnásobne väčšej, ako je vzdialenosť Zeme od Slnka. Planéta je zrejme príčinou neobvyklého tvaru disku.spaceprobes.kosmo.cz

• 20. november: V južnej centrálnej Kanade bol pozorovaný veľmi jasný bolid, ktorý bol zaznamenaný na mnohých snímkach a videách. Objekt, ktorý ho spôsobil, sa pravdepodobne v hlbších vrstvách zemskej atmosféry rozpadol. Astronómovia dúfajú, že zo snímok metódou triangulácie odvodia tak dráhu meteoroidu v medziplanetárnom priestore, ako aj miesto dopadu prípadných veľkých kusov meteoritu.apod