Nawigacja:

Wikipedia:



Google

Ostatnio oglądane:
  • Portál:Fyzika [sk]
  • 共和曆 [zh]
  • 225年 [zh]
  • 楊宛 [zh]
  • 福木 [zh]
  • 瓦都茲 [zh]
  • ノート:スポーツ選手一覧の一覧 [ja]
  • 前325年 [zh]
  • 聚酮 [zh]
  • 地質學 [zh]
  • 香火錢 [zh]
  • 329年 [zh]
  • 哈姆 [zh]
  • 改革 [zh]
  • 山田太郎ものがたり [ja]
  • 共变 [zh]
  • Category:参考系 [zh]
  • 554年 [zh]
  • 隠岐国 [zh]
  • 銀線灣 [zh]
  • 那爾 [zh]
  • ISUグランプリシリーズ ロシア杯 [ja]
  • Category:610年逝世 [zh]
  • 荥阳 [zh]
  • Resim:HILLBLU famiglia.png [tr]
  • ActiveX [zh]
  • 北涼 [zh]
  • Category:498年出生 [zh]
  • 费米子 [zh]
  • w innych językach: ar | id | bg | ca | ceb | cs | da | de | et | en | es | eo | fr | he | hr | it | ko | lt | hu | nl | ja | no | pl | pt | ru | ro | sk | sl | sr | fi | sv | te | tr | uk | zh

    Portál:Fyzika

    z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

    Prejsť na: navigácia, hľadanie
    Fyzikálny portál
    Schéma atómu

    Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je prírodnou vedou, ktorá sa zaoberá skúmaním základných zákonov prírody, skúmaním jej základných stavebných prvkov a ich vplyvov na ďalší vývoj. Táto veda zahŕňa skúmanie vlastností a správania sa rôznych materiálov a síl v čase a priestore.

    Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

    Fyzikálny index (12. december - 1145 článkov)
    1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Z Ž
    Výročia
    1. január

    ďalšie výročia...

    Odporúčaný článok
    S rastúcou teplotou telesa sa vrchol intenzity žiarenia posúva ku kratším vlnovým dĺžkam
    Absolútne čierne teleso alebo čierne teleso alebo čierny žiarič je idealizované teleso, ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch. Absorpčný koeficient absolútne čierneho telesa je 1 pre všetky vlnové dĺžky. Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič, zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie. Celkové množstvo energie, ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok závisí len od jeho teploty. Žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou približne 5800 K, reliktové žiarenie zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou 2,7 K.
    Kategórie
    Články
    Zoznamy
    Fyzika:

    Osobnosti vo Fyzike:

    Príbuzné portály

    Kozmonautický portál

    Astronomický portál

    Matematický portál
    Správcovia portálu

    Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji fyziky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

    Vedeli ste, že...
    • ak by ste mohli vidieť magnetické pole Jupitera zo Zeme, zdalo by sa 5 krát väčšie ako spln Mesiaca?
    • každý rok sa Mesiac odchyľuje o 3.82 cm od Zeme?
    • rok 2005 bol vyhlásený OSN za svetový rok fyziky?
    • na Mount Evereste nie je možné uvariť vajíčko na tvrdo? Vo výškach vyše 8 tisíc metrov je tak nízky tlak vzduchu, že voda začína vrieť už pri 70°C. Pri tejto teplote dosiahneme maximálne uvarenie vajíčka na mäkko a to len pri dlhšom varení.
    • teplomer so stupňami Celsia mal pôvodne bod mrazu a bod varu naopak, ako je to v súčasnosti? Švédsky fyzik Anders Celsius pôvodne priradil (na svojej) teplotnej stupnici číslu 0 teplotu bodu varu vody a naopak - hodnotu 100 stupňov priradil bodu zamŕzania vody. Neskôr boli tieto hodnoty prevrátené (0°C = bod mrazu a 100°C = bod varu) a takto sa používajú doteraz.
    Obrázok týždňa
    Vlnenie na tomto objekte zo skla je možné opísať pomocou Euler - Bernoulliho rovnice.
    Novinky
    • 17. november: Nová alternatívna teória o gravitácií založenej na Einsteinovom vzťahu (E = m.c2) bola publikovaná v odbornom časopise o fyzike. [1]
    • 11. september: Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) bol odstavený pre poruchu chladiaceho zariadenia. Do činnosti bol znova uvedený 12. septembra, ale nehoda si vyžiadala jeho opätovné odstavenie.vesmir.sk
    • 10. september: V Európskom laboratóriu pre časticovú fyziku CERN v Ženeve bol spustený najväčší urýchľovač častíc sveta, takzvaný Veľký hadrónový urýchľovač. LHC je najväčšia supravodivá aparatúra na svete – jej 1600 magnetov pracuje pri teplote 1.9 K, čo je -271 stupňov Celzia. Celková dĺžka tunela urýchľovača je 27 km.vesmir.sk
    • 1. máj 2008 Tímu vedcov z oblasti nanotechnológie sa podarilo vytvoriť zakrútené nanokáble. (Science, [2] [3])
    Najnovšie články
    Pena · Tepelné čerpadlo · Obežná poloha · Súčiniteľ teplotnej vodivosti · Súčiniteľ tepelnej vodivosti · Merná vodivosť · Bezrozmerná veličina · Valenčná vrstva · Potenciálová bariéra · Siaha · Skúška tvrdosti podľa Rockwella · Medzinárodná štandardná atmosféra · Teleso (fyzika) · Žiarivá hmota · Magnetické pole Zeme · Ohyb vlnenia · Odraz vlnenia · Faradayova klietka · Výtlak · Exergetická účinnosť · Mechanická účinnosť · Gray (jednotka) · Cayleyho - Hamiltonova veta · Fourierova transformácia · Drell-Yanov proces · Valenčný kvark · Základná interakcia · Farba (kvantová fyzika) · Atómová elektráreň · Bimetalový teplomer · UTC-7 · UTC-8 · Priestupná sekunda · Fotonásobič · Svietivosť (fyzika) · Časticový detektor · U (enzýmová jednotka) · Enzýmová jednotka · Kmitňa · Kavitácia
    Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
    Ostatné portály

    Prírodné a technické vedy, veda a technika

     Astronómia ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika
     Kozmonautika ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Slnečná sústava ·  Vedy o Zemi


    Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

     Divadlo ·  Film ·  História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport


    Krajiny a regióny

     Fínsko ·  Rusko ·  Slovensko

    Change language: All | العربية | Bahasa Indonesia | Български | Català | Cebuano | Česky | Dansk | Deutsch | Eesti | English | Español | Esperanto | Français | עברית | Hrvatski | Italiano | 한국어 | Lietuvių | Magyar | Nederlands | 日本語 | Norsk (bokmål) | Polski | Português | Русский | Română | Slovenčina | Slovenščina | Српски / Srpski | Suomi | Svenska | తెలుగు | Türkçe | Українська | 中文

    Autorem skryptu AdWiki v0.7 (2007) jest husky83
    Wikipedia jest zarejestrowanym znakiem towarowym Wikimedia Foundation